Späť

Ako trávenie ovplyvňuje naše správanie

Tráviaca sústava je kľúč k mentálnemu rozvoju. Ako ovplyvňuje trávenie naše správanie?

Ako trávenie ovplyvňuje naše správanie

Ako môže trávenie ovplyvniť naše správanie

Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, alebo bez nej (ADHD/ADD), dyspraxia, dyslexia a rôzne poruchy správania a učenia, alergie, astma, ekzém, autizmus, PAS - všetky vymenované poruchy dosahujú v súčasnosti skoro epidemické rozmery.

I keď v minulosti boli postrachom a beznádejnou diagnózou, vďaka dnešným vedomostiam, technológiam, včasným diagnostikám a terapiám už beznádejnou nie sú. Súčasná komplexná diagnostika, včasná intervencia zameraná na úzku spoluprácu rodiča, dieťaťa, lekára a terapeuta nám pomáha zvládať tieto problémy lepšie. Rodičia majú k dispozícií oveľa viac informácii a rýchlejšie môžu začať s liečbou.

Všetky horeuvedené poruchy, ktoré na prvý pohľad pôsobia akoby so sebou nesúviseli, sa však medzi sebou prelínajú.

Britská Dr. Campbell Mc Bride vo svojej knihe „ Syndróm trávenia a psychológie" poukazuje na to, ako sa počas svojej praxe nestretla s dieťaťom, na ktorom by sa prejavoval iba jeden z hore uvedených problémov. Každé dieťa malo dva, tri alebo viac zdravotných problémov naraz. Či to už bolo dieťa, ktoré malo nejaké alergie; kde rodičia popisovali popri alergii i niekoľko astmatických epizód alebo ekzémov. Potom to boli detičky extrémne nemotorné (dyspraxia), ktoré mali aj poruchy učenia. Mnoho alergických a astmatických detí malo dyspraxiu a hyperaktivitu v rôznej miere. Niektoré z nich sa ťažko koncentrovali, dĺžka ich pozornosti bola nízka, čo ovplyvnilo ich učenie. Dr. Campbell Mc Bride popisuje až 50%-né prelínanie medzi dyslexiou a dyspraxiou a 30 - 50%-né prelínanie medzi ADHD a dyslexiou. Autizmus a ADHD sa prelínajú so všetkými hore uvedenými stavmi.

Môžu tieto stavy navzájom súvisieť? Alebo je v pozadí týchto problémov niečo, čo dané problémy ( astmy, alergie, nekľud, nemotornosť, nepozornosť, hyperkativitu , problémové správanie, náladovosť) spôsobuje?

Dr. Campbell po rokov diagnostikovania našla niečo, čo všetkých jednotlivcov s danými poruchami spájalo- všetci z jej diagnostikovaných a liečených deti malo abnormálne trávenie (plynatosť, nafukovanie, hnačky, koliky, zápchy, intolerancia na potraviny, ťažkosti s jedením, podvýživenosť). Pomenovanie „pre poruchu v pozadí všetkých týchto problémov", ktorá má svoj pôvod v črevách a prejavuje sa rôznymi kombináciami vyššie spomínaných stavov nazvala: Syndróm trávenia a psychológie alebo syndróm GAP. Počas svojej praxe došla k záveru, že tráviaca sústava je kľúčom k mentálnemu rozvoju.

Málokedy sa stretneme s autistickým dieťaťom, či dospelým, ktoré by nebolo prieberčivé v jedle. Mnohí majú vyšpecifikovaný presný okruh jedál, niektorí majú problém s prežúvaním, či udržaním jedla v ústach.

Je niekoľko dôvodov, prečo majú GAPS pacienti takéto problémy:
a) skreslené zmyslové vnímanie. Chuťové bunky v ústach prijímajú informácie o jedle, tá sa prenesie do mozgu, ale mozog GAPS pacienta je zaťažený toxicitou a nespracuje túto informáciu správne. K tomu sa pridá aj deformované vnímanie textúry jedla a jeho teploty. Chuť, textúra a vnímanie jedla môže byť pre nich veľmi nepríjemná
b) Ak má pacient silnú túžbu po sladkých a škrobových jedlách, svedčí to o abnormálnej telesnej flóry, najmä premnoženia Candidy albicans. Bez ohľadu na to, nakoľko sú GAPS deti a dospelí prieberčiví, väčšinou bez problémov prijímajú sladené nápoje, piškóty, koláče, sladkosti, cereálie, čokoládu, čipsy, keksy, cestoviny a biely chlieb. Zväčsa GAPS pacienti svoj jedálny lístok obmedzia práve iba na tieto potraviny, čím živia začarovaný kruh abnormálnej flóry a toxicity vo svojom tele.
c) Problémom môžu byť samotné ústa. Ľudské ústa sú domovom veľkej populácie mikróbov, ktoré v optimálnom prípade ochraňujú ústa od patogénnych baktérií, vírusov a kvasiniek, zachovávajú zdravie slizníc a rôznych štruktúr v ústach. Abnormálna flóra je aktívna a produkuje množstvo toxínov, ktoré sa skladujú v slizniciach úst a menia fungovanie chuťových buniek, slinných žliaz a iných štruktúr. V dôsledku mikrobiálnej aktivity a zápalu mnohí GAPS pacienti majú zápach z úst, veľmi červené pery a v ústach rôzne bodky a vredy na sliznici líc, povlak na jazyku.

Vzdelávanie GAPS detí je obrovská téma.

Tieto deti spravidla nenapredujú tak dobre ako deti zdravé. Každé dieťa sa od prvej chvíle života učí, batoľa od prvého momentu je ako špongia, pozoruje všetko okolo seba, nasáva každú maličkosť, každú chvíľu sa učia niečo od svojho okolia, od ľudí okolo seba sa učia komunikovať, správne sa správať, učia sa hrať s hračkami, hrať sa so svojimi rovesníkmi a neskôr, keď začnú navštevovať školu, naučia sa učiť. A to je najdôležitejšia zo schopností, s ktorými sa človek narodí - schopnosť učiť sa s cieľom prežiť a zaradiť sa do sveta. GAPS deti následkom toxicity v mozgu nie sú schopné spracovávať podnety z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Majú síce zdravé očká, uši, chuťové bunky, i ostatné zmyslové orgány, ale spracovávanie týchto podnetov neprebehne správne, pretože mozog zaťažený toxínmi z ich tráviaceho traktu nedokáže správne podnet vyhodnotiť, spracovať. Často sa môžeme stretnúť s vysoko funkčnými autistami, ktorí nepočujú určité frekvencie, mnohé zvuky im spôsobujú prudkú bolesť, nepočujú určitú časť slova, vety. Nevidia časť spektra nevidia, alebo niektoré časti písaného slova sa im strácajú a bývajú často dezorientovaní v prípade zlého osvetlenia ( blikajúce svetlo ich znervózni). Dotyk určitých ľudí a textúry látok im je veľmi nepríjemný, spôsobuje im bolesť, nepríjemný pocit. I textúra mnohých jedál im je nepríjemná. Vnemy, podnety z vonkajšieho prostredia sa im v hlave dokážu premeniť na veľký chaos, ktorý ich dezorientuje, občas je však príjemný, inokedy nepríjemný, niekedy až strašidelný. Takéto správanie nám často pripadá zvláštne, snáď by sme viac porozumeli im správaniu, keby sme mali možnosť prezrieť ten chaos zmyslových vnemov v ich mozgu. Keďže ich mozog nerozvíja normálne spojenia a okruhy, ale tie spojenia sú abnormálne a v závislosti od vážnosti stavu GAPS sa táto abnormalita môže prejavovať rôzne- ako neverbálnosť autistického dieťaťa až po jemné výkyvy od normálu v reči, správaní (typické pre ADHD, ADD, dyslexiu).

Často sa stáva, že dyslektické deti neprejavujú žiadne problémy so zmyslovými vnemami, kým sa nezačnú učiť čítať a písať. Ak sa však rodiča spýtate, aké malo ich dieťa v detstve strachy, tak prídu na to, že buď mali nevysvetliteľný strach z rôznych zvukov, zvláštne chute, boli prieberčivý v jedle, nevysvetliteľný strach z rôznych zvukov, nevysvetliteľné záchvaty hystérie, či sa divne správali pri hre. Deti u ktorých sa prejavuje ADHD/ADD majú okrem problematického správania i často narušenú rečovú stránku.

Ide o jemné odchýlky v rozvoji reči, v konverzačných zručnostiach, ohľadom otázok/odpovedí, pozdravov, podávania informácií, pomenovania vecí, vyjednávania, argumentácie atď. , čo spôsobí problémy v sociálnej komunikácii a učení.
Je dôležité urgovať rodičov novo diagnostikovaných detí, aby začali s vhodným vzdelávacím programom čo najskôr. Niektoré metódy sa snažia vytvoriť umelé prostredie, prispôsobené potrebám dieťaťa.

Iné metódy sa zasa snažia zmeniť dieťa, aby sa ľahšie zaradilo do normálneho sveta a viedlo čo najnormálnejší život. Konečný výber však je na rodičoch, na ich schopnostiach a odhodlaní. Bez ohľadu na to, aká metóda bude zvolená pri práci s autistickým dieťaťom, väčšina sa zhodne na to, že vzdelávanie musí byť individuálne (jeden na jedného), veľmi intenzívne a veľmi štruktúrované realizované špeciálne vzdelaní terapeuti/ lektormi. Každá zručnosť sa rozloží na malé kroky, tak, aby bola mysľou dieťaťa spracovaná. Učí sa krok po kroku s neustálym uisťovaním, že predchádzajúce kroky sa pevne uložili a sú dieťaťom využívané správne. Zdravé dieťa je ako špongia, nasáva počas celého dňa podnetu z prostredia.

Aby sa pomohlo vo vzdelávaní hyperaktívnym deťom je potrebná súčinnosť pri práci rodičov i učiteľov, logopedická terapia, popracovať na sociálnych zručnostiach a mnohých iných aspektoch. Vzhľadom na to, že mnohé deti majú abnormalíty v spracovaní zmyslových vnemov, často sa stáva, že GAPS deti si nerozvinú normálne sociálne zručnosti. Problém majú s nájdením a hlavne udržaním priateľstiev.

Ak by sme týmto problémom nevenovali pozornosť, sebavedomie dieťaťa môže byť zlomené. Ak je dieťa neustále odmietané zo strany rovesníkov, či rodičov, kamarátov, vyvolá to jeho násilné, samotárske až antisociálne správanie. Najdôležitejšími osobami v živote každého z nás sú však rodičia. Oni musia byť teda hlavnými terapeutmi GAPS dieťaťa.

 

Behaviorálna modifikácia je praktický a múdry spôsob výchovy GAPS detí. Pomáha matkám a otcom jednať s dieťaťom pozitívnym, konštruktívnym a efektívnym spôsobom a cielene vzdelávať. Behaviorálna modifikácia funguje na jednoduchom princípe sedliackeho rozumu: Reakcia rodiča na správanie dieťaťa formuje správanie dieťaťa. Niektorí rodičia nechtiac utvrdzujú zlé správanie dieťaťa a nevedomky nezareagujú na jeho dobré správanie. Nakoniec si dieťa vypestuje množstvo nepríjemných, nesprávnych a iritujúcich zlozvykov, ktoré vyvolajú negatívne reakcie rodičov. Vzťah dieťaťa s rodičmi sa zhorší, vedie k jeho neposlušnosti, býva často karhané, trestané. Obe strany sa tak len trápia. Ak si osvoja behaviorálnu modifikáciu, stanú sa z nich efektívni rodičia, ktorí majú šťastné deti a vytvoria šťastné rodiny (Dr. Campbell Mc Bride, „ Syndróm trávenia a psychológie").  

 z knihy Dr. Campbell Mc Bride, „ Syndróm trávenia a psychológie" spracovala Petra F.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako vám trávenie ovplyvní učenie, správanie, koncentráciu, prihláste sa na náš workshop mailom na bezrozdielu@gmail.com

Prihlásenie