Pomohli sme

minimálne dvaja hráči: hráč 1 a hráč 2 ( maximálne 4 hráči na hracom políčku )

- jeden z hráčov zadáva príklady z násobilky, druhý hľadá výsledok, následne sa v úlohách prestriedávajú

-striedame postupne jednotlivé končatiny- napr.: hráč 1 zadá príklad: 5x5 , hráč č.2 vysloví výsledok 25 ( zameria pozornosť na číslo 25, ukáže ( zraková pozornosť, koordinácia oko-ruka ) a poskočí najprv pravou nohou na správny výsledok. Zotrvá na mieste ( na jednej nohe - rozvoj statickej rovnováhy ). Hráč č.1 zadá ešte jeden príklad: napr. 3x2 , hráč č.2 povie výsledok, ukáže rukou na číslo, ktoré je výsledkom súčinu, a poskočí ľavou nohou na výsledné číslo ( rozvoj hrubej motoriky- skákanie, satickej rovnováhy, integrácia vestibulárneho i proprioceptívneho systému ). Úlohy si hráči vymenia: ten, čo zadával príklady, teraz bude hádať výsledok. Opäť najprv skáčeme, teda na správny výsledok poskočí nohou pravou ( hráč č.1 ), na ďalší skok po správnom výsledku poskočí ľavou nohou. Teraz prichádza na rad hráč, ktorý zadával príklady, hráč č2: sa zohne k výslednému číslu a rukou sa dotkne výsledku ( tromi časťami tela sa dotýka hracej plochy - pravá noha, ľavá noha a pravá ruka sú na hracej ploche). A hneď zadáva svojmu spoluhráčovi nový príklad: spoluhráč povie výsledok na zadaný príklad a pravou rukou sa dotkne výsledku. Posledný výsledok hráč ukáže ľavou rukou ( jednotlivé výsledky z príkladov násobilky môžu byť ukazované v ľubovoľnom poradí :  pravá noha, ľavá noha, pravá ruka, ľavá ruka ).. 

zábavnou formou rozvíjame hrubú motoriku- skákanie na jednej nohe., rovnováhu statickú a dynamickú, pozornosť, koncentráciu, pamäť, striedanie rolí, priestorovú orientáciu, precvičíme násobilku

  ... i takto každý z nás môže prispieť svojou maličkosťou k lepšej budúcnosti afrických škôl

... z času na čas treba výjsť zo svojej komfortnej zóny..treba zahodiť strach..pochybnosti..predsudky.. hlavne,  keď je to pre dobrú vec.
..predsudky mame vždy...myslela som si stále, že v Afrike žijú v obrovskej chudobe, že nič nemajú... alebo maju málo ...oni ALE majú všetko, čo potrebujú....majú strechu nad hlavou, majú čo jesť...majú možnosť chodiť do školy...tešia sa z každého dňa, z každej maličkosti, z každého úspechu..tešia sa, že možu chodiť do školy, že sa hýbu, skáču, lozia..majú pravidelný pohyb..su minimálne na mobiloch, tabletoch, či play-stations- namiesto toho sú čo najviac na čerstvom vzduchu..športujú, tancujú..opakujem: HÝBU SA.. nezávidia si, neporovnávajú..nepovyšujú sa jeden nad druhého, neposmievajú sa, ak sa niekomu niečo na prvý krat nezadarí...či študenti, či učitelia..

...som neskutočne vďačná za takúto možnosť.. skúsenosť.. príležitosť.. ..verím, že naše centrum bude podporovať školu v Mombase, či už vzdelávaním pedagógov , i študentov na pravidelnej báze a ja som hrdá, že môžem byť súčasťou tak úžasnej spolupráce.. pretože stále som sa snažila a snažím pracovať a žiť podľa "motta nášho centra":... „búrajme predsudky, stereotypy, neškatuľkujme, nedávajme nálepky, nesúďme, nekritizujme...Nerobme rozdiely medzi intaktnými či integrovanými, chorými či zdravými, bielymi či čiernymi...Všetci sme rovnakí a predsa tak každý iný a i napriek všetkým tým rozdielom nachádzajme prienik v láskavom, empatickom, priateľskom a ľudskom prístupe".

Naše OZ Bez rozdielu sa zúčastnilo milej humanitárnej pomoci, kde sme venovali nami vyrobené senzorické pomôcky keňským detičkám. Senzorický koberček, hračky, no najväčšiu radosť mali decká z mydielok, ktoré sme vyrobili na našich kreatívnych dielničkách / mydielko, ktoré obsahuje hračku, a keď si detičky umývajú poctivo rúčky, za odmenu si danú hračku vymydlia. Ale darčekmi to neskončilo: s deckami sme sa naučili jednoduché cvičenia z bilaterálnej integrácie, senzorické cvičenia. Toľko radosti a veselosti z očiek týchto nádherných stvorení ... :)

Vďaka finančnej podpore HENKEL Slovensko  a Nadácie Centra pre filantropiu sme naše služby bileterálnej a senzorickej integrácie vedeli ponúknuť seniorom Domova Dôchodcov:

Naše Centrum navštívilo chlapčenskú školu v Galle ( Sri Lanka ), kde sme absolvovali zaškolenie učiteľov na prácu s deťmi s poruchami učenia a strávili nezabudnuteľné chvíle s úžasnými, usmievavými detičkami a pedagógmi. Je neskutočné prínosné i pre nás, európanov, čerpať námety na prácu vo vyučovacom procese od iných krajín, vzájomná interakcia, výmena skúsenosti je pre nás obrovskou pomocou, motiváciou. Deti sú počas vyučovacej hodiny plne súčinné, nevyrušujú, učiteľ je pre nich vzor, autorita, je pozoruhodné sledovať, ako sa dokážu celé hodiny sústrediť, počúvať, nevyrušovať: ako je to možné? Vraj jednoducho: "necháme ich počas prestávok poriadne vyjašiť, vybehať, vyskákať, preto počas vyučovania dokážu byť plneprítomné a spolupracovať". Keby to bolo tak jednoduché i v našom školskom procese:)