Ako to celé začalo

Sama som dyslektik, s poruchou pozornosti, a už ako dieťaťu mi učenie robilo problém. I keď som bola stále jednotkárka, každá známka bola doslova vydretá. Ťažko som sa sústredila, čítanie bolo mechanické, bez porozumenia.. keď som si chcela niečo zapamätať, musela som si doma celé „učivo“ prečítať znova, urobiť si poznámky a ešte zopár krát nahlas prečítať, aby som pochopila, čo sme preberali. Pokiaľ moje všetky senzorické (zmyslové) systémy neboli dostatočne stimulované, nejako tie moje mozgové závity nechceli spolupracovať.

Poruchy učenia je dôležité diagnostikovať čo najskôr

Keby som za mojich študentských čias vedela, aké vynikajúce metódy na diagnostikovanie porúch učenia existujú, a ako sa dá správnou diagnostikou určiť porucha, či deficit, neskôr správnym tréningom, terapiou pretrénovať cielene tú funkciu, ktorá nám daný problém spôsobuje, určite môj všetok voľný čas strávený učením by bol využitý na krajšie aktivity ako sú šport či iné záľuby. Preto sa teším, že tak ako i technológie napredujú, čoraz častejšie sa k nám dostávajú nové prístupy, metódy, vďaka ktorým vieme pomôcť takým, ako som bola i ja. Či už niekomu robí problém čítanie, číta mechanicky, bez porozumenia, číta tak, že sa mu písmenka b d prešmykujú, alebo nedokáže písať pekne do riadku, tu nepomôže neustále nabádanie čítať viac a viac, ale musí sa nájsť príčina, prečo sa to deje, a ktorá čiastková, bazálna funkcia je – môže byť oslabená.

Metodika Sindelár

Tu nám môže pri diagnostikovaní pomôcť metóda Sindelár, ktorá jednoduchým testom zistí deficit tej ktorej čiastkovej funkcie. Funkcia, ktorá diagnostikou vyjde ako nezrelá, trénuje sa každý deň, pravidelne 10- 15 min denne na hravých, zábavných úlohách, ktoré aktivujú práve tú nezrelú, „neprebudenú“ funkciu, ktorá nám daný problém zapríčinila.

Prečo konáme impulzívne a nie racionálne?

Aj vám sa zdá, že ste impulzívni, rýchlo sa necháte vyviesť z miery, najprv niečo vykonáte až potom váš mozog prehodnotí situáciu, a premýšľa? Napr.: viete, že rúra je horúca, dotknete sa jej a až po tomto akte váš mozog vyhodnotí, že rúra je horúca? Tak jednou z príčin môže byť stále aktívny primárny reflex.. až sa diagnostikou potvrdí, že prítomný je, aj pre vás máme dobrú správu, správnym tréningom je možné i takýto problém eliminovať, či odstrániť. Až u nás prevládajú primárne reflexy, teda nezrelé reflexy, ktoré by mali byť aktívne po narodení do jedného roka života ( vtedy zohrávajú dôležitú úlohu, sú primárnym učiteľom základných motorických zručností ) a keď pretrvávajú i počas mladšieho či staršieho veku, vedia nám pekne skomplikovať život. Ale dnes, existuje metóda INPP, ktorá sa venuje práve tým primárnym reflexom, ktoré môžu tie naše problémy spôsobovať (či už je to Mórov reflex, asymetrický šijový reflex, tonický labyrintový reflex).

Skrížená lateralita nemusí byť problém

Ako som spomínala, mám skríženú lateralitu (t.z.: motorická funkcia je lokalizovaná v jednej hemisfére a senzorická v druhej hemisfére) – teda som pravák, na všetky motorické aktivity používam svoju dominantnú pravú ruku/ nohu- dominantná v mojom prípade je ľavá hemisféra, ale zo senzorických systémov mám dominantné ľavé ucho. Skrížená lateralita je jedným z nosných faktorov, ktoré sa podieľajú na nezrelom fungovaní nervového systému a je príčinou mnohých problémov nielen v procese samotného učenia. Súčasťou diagnostiky , ktorú realizujeme v našom centre vďaka metóde JIAS (auditívna stimulácia) sú špecifické testy, prostredníctvom ktorých zistíme lateralizáciu( dominantnosť ) ucha, resp. ktoré ucho preferujeme pri spracovávaní zvukových podnetov. Väčšina ľudí má dominantné pravé ucho (dominantná ľavá hemisféra mozgu). V ľavej mozgovej hemisfére sa spracúva reč i analytická časť porozumenia a teda pri dominantnom pravom uchu je prenos informácii do rečového centra efektívny. Ak človek nemá vyhranenú sluchovú lateralitu alebo má dominantné ucho ľavé, ako to je v mojom prípade, prenos sluchových informácií je komplikovanejší, nie vždy sú spracované správne, prenos informácií z ľavého ucha do centra sa oneskoruje a rušia ho okolité šumy. Hlavne ľudia s dyslexiou a vývinovou dysfáziou zvyknú uprednostňovať ľavé ucho, čo znamená, že aktívnejšia v tomto prípade je pravá hemisféra. Takýto ľudia potrebujú oveľa viac času na spracovanie zvukových a rečových stimulov. Toto oneskorovanie výrazne ovplyvňuje kvalitu sluchového spracovávania, čím ovplyvňuje rečové schopnosti, ako aj schopnosť čítať, písať a sústrediť sa.

Ako je na tom vaša lateralita? - otestujte sa

Poďte si skúsiť jednu aktivitu: „položte si pravú ruku na ľavú nohu a ľavú ruku na pravé oko“, v pohode? „ teraz, pravou rukou si chyťte ľavé ucho a ľavú ruku si položte na pravé koleno“. Zvádli ste? Asi vám dané aktivity robili problém, keďže takéto pohyby nevykonávame každý deň, nemáme ich zautomatizované, potrebujeme dlhší čas na to, aby sme ich sami pre seba povedali, a pomalým tempom vykonali.. mne táto aktivita nerobí problém, keď si potichu prerozprávam každý pohyb, ktorý idem vykonať, síce pomalšie, ale vykonám, ale ako náhle som to mala zopakovať po niekom, kto sedel vedľa mňa a jednotlivé pohyby vykonal bez slovného komentovania, tak každý pohyb som urobila zrkadlovo. Pri takýchto aktivitách mi najviac pomáha bilaterálna integrácia. Je to neskutočne hravý, zábavný ale hlavne veľmi úslužný pohybový program, ktorý si zamiluje každá veková kategória. Podporí pamäť, koordináciu tela, rovnováhu, zlepší prepájanie hemisfér, čo ocení dieťa, teenager, či vrcholový manager.. a ak chcem svoje telo využívať naplno, je potrebné, aby naše obe hemisféry pracovali ako team a práve pohybovým programom bilaterálnej integrácie sa k tomu stavu dokážeme pravidelnými tréningami dostať.

Ako pracujeme v OZ Bez rozdielu

Všetky metódy, ktorým sa v našom centre venujeme sú neinvazívne, vzhľadom na to, že každý sme iný, na každého funguje niečo iné, niektorí z vás budete profitovať z biofeedbacku, niektorí práve zo spomínanej Sindelar metódy, niektorí z INPP a niektorí z Bilaterálnej integrácie. Čo všetky uvedené metódy majú spoločné je skutočnosť, že komplexnou diagnostikou sa hľadá príčina, a následným tréningom pracujeme na odstránení deficitov, ktoré nám komplikujú každodenný život. Nakoniec tá najdôležitejšia a pritom tá najjednoduchšia a najbanálnejšia činnosť( ktorá nás nič nestojí), ktorou si vieme i my sami náš mozog neustále zdokonaľovať je POHYB. Pohybová skúsenosť je spoločná pre všetky živé tvory, je základom každého zmyslového vnemu, od okamihu počatia až do momentu smrti. Pre deti je prirodzené neustále sa hýbať, pretože si neustále precvičujú udržanie rovnováhy, či už hopkanie, skákanie, lezenie, šmýkanie, lozenie, hojdanie, všetko sú to aktivity, ktoré sú súčasťou nácviku ovládania vlastného tela a rozvoja rovnováhy. Bez týchto aktivít a postupného prechádzania cez rané vývinové štádia, by mozog nebol schopný vyvinúť tie zručnosti, ktoré sú potrebné pre mentálny rozvoj . Dovoľte deťom i sebe sa hýbať, bežať, skákať, loziť po stromoch, ušpiniť sa v blate, plaziť, preskakovať prekážky, hojdať sa, tancovať, všetky tieto aktivity nám rozvíjajú nervovú sústavu a rozvíjajú kogníciu.. pohyb na čerstvom vzduchu je to, čo nás dokáže udržať v dobrom fyzickom i psychickom zdraví.

Vďaka inakosti sme nedokonale dokonalí

Práve kvôli sebe a všetkým svojim problémom s impulzivitou, roztržitosťou, koncentráciou, pamäťou, rečou, som sa začala obzerať po spôsoboch a metódach, ako eliminovať svoje „nedostatky“ ako sa naučiť sústrediť, ako zredukovať to moje neustále kompenzovanie- pretože práve kompenzovaním najviac míňame svoju drahocennú energiu. Našla som tieto, ktoré mne osobne otvorili oči, naučili ma pozerať sa na každú odchýlku hlbšie, neriešiť len symptómy, ale hľadať príčinu. Pretože tak, ako v našom tele všetko so všetkým súvisí, a každá akcia vyvolá reakciu, tak pristupujme k svojej inakosti ako k výzve, ktorá nám otvorí nové obzory. A práve tá naša inakosť, odlišnosť z nás robí špecifických svojských a nedokonale dokonalých ľudí.. ja som živým dôkazom toho, že i dyslektici môžu viesť plnohodnotný život, presne taký, aký si vysnívali.

Petra