Späť

Potraviny vhodné pri GAP stravovaní

Ktoré potraviny môžem pri GAP stravovaní konzumovať? Základné menu pri GAP diéte

Potraviny vhodné pri GAP stravovaní

Potraviny, ktoré sa môžu konzumovať pri GAP stravovaní

Mäso, ryby- všetky druhy čerstvého mäsa - divina, vnútornosti, hydina, ryba a mäkkýše, ktoré sú výborným zdrojom výživy ( obsahujú veľa vitamínov, aminokyselín, výživných mastí, mnohé minerály a iné látky, ktoré ľudské telo dennodenne potrebuje)
Vitamín B1 (tiamín): obsahuje bravčové mäso, pečeň, srdce, hydina a obličky
Vitamín B2 (riboflavín): nájdeme ho vo vajci, mäse, mlieku, hydine a v rybách
Vitamín B3 (niacín): najväčší obsah majú mäso a hydina
Vitamín B5 (pantoténová kyselina): najbohatším zdrojom je mäso a pečeň
Vitamín B6 (pyridoxín): mäso, hydina, ryba a vajcia.
Vitamín B12 (kyanokobalamín): mäso, hydina, ryba, vajcia a mlieko
Biotín: najbohatším zdrojom je pečeň žltko
Vitamín A: pečeň, ryba, žĺtko a maslo.
Vitamín D: rybie oleje (z pečene), vajce a ryby
Mäso, ryby však neobsahujú vitamíny C, kyselinu listovú a vitamín K a môže byť čerpané zo zeleniny a ovocia. Ovocie nie je vhodné konzumovať s mäsom, pretože narúša jeho trávenie, malo by sa konzumovať medzi hlavnými jedlami. Zelenina sa však veľmi dobre kombinuje s mäsom a rybami. Po strávení a vstrebávaní mäsa a ryby sa v tkanivách tela hromadia kyseliny. Po strávení väčšiny zelenín sa naše telo stáva zásaditým. Kombinovaním mäsa a zeleniny vyrovnávame kyslosť organizmu, čo je nesmierne dôležité, keďže ani príliš kyslé, ani príliš zásadité prostredie nie je zdravé. Surová zelenina má väčšiu schopnosť alkalizovať (vytvárať zásaditosť) než varená. Pre anemických pacientov je dôležitá konzumácia pečene, ktorá je nutričnou bombou

Vajcia sú veľmi výživné a ľahko stráviteľné potraviny. Surové žltko sa vstrebe takmer 100%-ne bez trávenia a poskytne nášmu telu najdôležitejšie aminokyseliny, veľa zinku, horčíka a mnohé iné výživné látky, ktoré GAPS deťom a dospelým chýbajú. Vajcia sú bohaté najmä na vitamín B12 nevyhnutný pre normálny rozvoj nervovej sústavy a imunitu. Žĺtky sú veľmi bohaté aj na cholín - aminokyselinu nevyhnutnú pre nervovú sústavu a funkciu pečene a je základnou zložkou neurotransmiteru zvaného acetylcholín, ktorý mozog používa okrem iného aj na kognitívne alebo učebné procesy a memorovanie. Doporučuje sa dopĺňať danú aminokyselinu ľuďom s nervovým poškodením, stratou pamäti a poruchami učenia. Takisto sa predpisuje ľuďom s problémami pečene. GAPS pacienti takmer bez výnimky majú kognitívne problémy ako aj preťaženú pečeň, preto im doplnky s cholínom prospejú.
ČERSTVÁ NEŠKROBOVÁ ZELENINA
Artičoky, cvikla, špargľa, brokolica, ružičkový kel, kapusta, karfiol, mrkva, uhorka, zeler, všetky druhy tekvice, cuketa, baklažán, cesnak, cibuľa, kaleráb, hlávkový šalát, huby, petržlen, zelený hrášok, paprika rôznej farby, špenát, paradajka, žerucha. Je vhodné všetku zeleninu ošúpať, odstrániť semienka a uvariť, kým má pacient hnačky. Akonáhle hnačky ustúpia, môže sa začať postupne zavádzať surová zelenina ako príloha alebo jednohubky. Môže sa stať, že citlivá tráviaca sústava GAPS pacienta zareaguje na pesticídy a iné chemikálie v neorganických zeleninách, preto sa doporučuje konzumácia organickej zeleniny.
VŠETKO OVOCIE VRÁTANE BOBUĽOVITÝCH PLODOV
Ovocie môže byť čerstvé, varené alebo surové, sušené alebo mrazené (pokiaľ k nemu nebolo nič pridané). Na začiatku, pokiaľ má pacient hnačku, je dobré vyhýbať sa ovociu. Keď hnačka ustúpi, je dobré zaviesť pomaly do jedálnička varené ovocie (ošúpané a odkôstkované pred varením). Keď sa stolica trvalo znormalizuje, môže sa začať so surovým ovocím vo forme malého jedla medzi hlavnými jedlami. Ovocie je dôležité konzumovať zrelé, pretože nezrelé ovocie obsahuje priveľa škrobu. Banány napríklad musia mať na šupke hnedé škvrny. Bobuľovité plody sú vynikajúcim zdrojom vitamínov, minerálov, obsahujú celý rad protirakovinových a detoxikačných látok. Diéta povoľuje konzumáciu mnohých jedlých bobuľovitých plodov: jahoda, čučoriedky, maliny, plody čiernej, červenej a bielej bazy, černice, čierne ríbezle. Ak je tráviaca sústava veľmi citlivá, je dobré semienka z ovocia odstrániť.
ORECHY A SEMIENKA
Orechy, mandle, brazílske oriešky, pekány, lieskové oriešky, kešu orechy, gaštany, arašidy, slnečnicové, tekvicové a sezamové semienka sú povolené ale nesmú byť solené, pražené, obalené či akokoľvek procesované. Arašidové maslo je povolené, pokiaľ obsahuje iba arašidy a soľ, a pacient nie je na ne alergický. Mnohí ľudia, ktorí sú alergickí na arašidy majú problém skôr so znečistením arašidov plesňami. Orechy, semiačka sú bohatým zdrojom niektorých nevyhnutných minerálov, aminokyselín a mastí: horčík, selén, zinok, oleje omega-6 a omega-3. Najlepšie sú slnečnicové, tekvicové alebo sezamové semienka namočené na 12 hodín, alebo kým jemne vyklíčia. Týmto spôsobom sa uľahčí ich trávenie a dokonca sú aj výživnejšie.
FAZUĽA A STRUKOVINY
Sušená biela fazuľa, lima fazuľa (čerstvá a sušená), lúsky, šošovica a polený hrach. Ostatné, strukoviny( okrem spomenutých) sú príliš škrobové a GAPS pacienti sa im musia vyhýbať
MED
Med ( jedlo bohov ) je povolený. Dôležité je jesť prírodný, za studena lisovaný med. Je sladší než rafinovaný cukor a obsahuje dva typy monosacharidov: fruktózu a glukózu, ktoré GAPS tráviaca sústava zvládne.
NÁPOJE
Základom je piť čistú vodu, čerstvo lisované ovocné šťavy a mäsový/rybí vývar. Dospelí si môžu dať aj slabý čaj alebo kávu, avšak bez mlieka. Obe majú byť čerstvo pripravené, nie instantné. Čaj s plátkom citróna, bylinkové čaje sú povolené, pokiaľ sú pripravené z jednotlivých čerstvých byliniek a nie z komerčne dostupných čajových vrecúšok. Čerstvo pripravený zázvorový čaj je napríklad výborný na trávenie. Povolené sú aj niektoré náhrady mlieka: domáce mandľové a domáce kokosové mlieko.
Probiotiká
Sú benefičné baktérie vo forme výživových doplnkov alebo kvasených jedál s cieľom nahradiť alebo doplniť poškodenú črevnú flóru. Na rozdiel od antibiotík s významom „proti životu" probiotiká znamenajú „pre život". Už v minulosti, tisíce rokov ľudia fermentovali mlieko, ovocie, zeleninu, fazuľu, rybu, mäso. Fermentovanie zlepšuje chuť jedál, uľahčuje ich trávenie a konzervuje ich. Aj dnes sa v mnohých kútoch sveta konzumujú fermentované jedlá plné benefičných baktérií: kyslá kapusta, stolové olivy, salámy a fermentované mäso, jogurty a syry, fermentovaná ryba, fermentované obilniny, fermentovaná sója
Keď sa do tráviacej sústavy dostanú probiotické baktérie, začnú ničiť patogénne baktérie, vírusy a kvasinky. Keď tieto zomierajú, vypúšťajú jedovaté látky. Toto sú tie toxíny, ktoré spôsobili autizmus, schizofréniu či hyperaktivitu vášho pacienta. Akékoľvek symptómy má váš pacient, dočasne sa to môže zhoršiť tak, že sa začne cítiť nezvyčajne unavený, celkovo bez nálady alebo sa mu vyskytnú vyrážky. Je to iba dočasný stav a zvyčajne trvá niekoľko dní. Aby sa predišlo veľmi prudkým reakciám, mala by sa dávka probiotík stupňovať postupne.. Terapeutická dávka probiotík je veľmi individuálna
TYPICKÉ MENU
Deň začať s pohárom neperlivej minerálky alebo filtrovanej vody s plátkom citróna ( teplá či studená ), v prípade ak je k dispozícii odšťavovač, je vhodné začať aj s pohárom čerstvo odstredenej ovocnej alebo zeleninovej šťavy.
Ako napríklad: 40 % jablka + 50 % mrkvy + 10 % cvikle (samozrejme, všetky surové). Akúkoľvek kombináciu čerstvého džúsu si pripravíme, dôležité je dodržať pomer 50 % terapeutickej zložky: mrkva, malé množstvo cvikly (nie viac ako 5 % z celkového množstva surovín), zeler, kapusta, šalát, listová zelenina (špenát, petržlen, kôpor, bazalka, mladé listy žihľavy, listy červenej repy či mrkvy), červená alebo biela kapusta a 50 % chutných prísad na kamuflovanie chuti terapeutických prísad: ananás, jablko, pomaranč, grep, hrozno, mango atď. Piť sa môžu tieto šťavy priamo alebo riedené vodou. Naše telá počas dňa prechádzajú 24-hodinovým cyklom aktivity a oddychu, prijímania stravy a očisťovania (detoxikácia). Okolo 4 ráno do 10 doobeda sa telo očisťuje, teda je v detoxikačnej fáze. Konzumácia čerstvého ovocia, pitie vody alebo čerstvej ovocnej šťavy pomáha tomuto procesu. Ak zaťažíme tela jedlom v tejto fáze, proces detoxikácie sa naruší. Preto niektorí z nás necítia hlad hneď ráno. Je lepšie raňajkovať okolo 10. hodiny, keď telo ukončí svoj očistný proces a je pripravené prijímať stravu. Obyčajne v tomto čase začneme byť aj hladní. (Dr. Campbell Mc Bride, „ Syndróm trávenia a psychológie")

z knihy Dr. Campbell Mc Bride, „ Syndróm trávenia a psychológie" spracovala Petra F.

 

Prihlásenie