Späť

Prekročme hranice, aby sme dosiahli zázrak

Mozog je najúžasnejší orgán

Prekročme hranice, aby sme dosiahli zázrak

 

Anat Baniel Metóda: „ Prebúdza mozog a zmení život dieťaťa so špeciálnymi potrebami "


Anat Baniel, klinická psychologička, žiačka Dr. Feldenkreisa, zakladateľka metódy známej ako ABM, tvrdí, že rýchlo môžeme robiť len to, čo už vieme. Aby sme však zvládli novú zručnosť a prekonali svoje limity, v prvom rade musíme riadne spomaliť. Pritiahneme tak pozornosť mozgu a podporíme vytvorenie nových bohatých nervových vzorcov. Spomalenie nás vymaní z automatického režimu, ktorý používame pri pohybe, rozprávaní, v myslení, či v spoločenskom kontakte. Dáva nám možnosť uvedomiť si a zažívať život na hlbšej a precítenejšej úrovni. Toto spomalenie sa pritom netýka len cvičenia, ale aj bežných činností ako obliekanie, jedenie, hra a manipulácia.
Dnes už vieme, že mozog sa dokáže meniť a to vďaka jeho neuroplasticite ( schopnosti mozgu reorganizovať sa a vytvárať nové neurónové prepojenia, čím získavame nové zručnosti ).

Mozog je najúžasnejší ľudský orgán, ktorý sa aktívne podieľa na vytváraní nových prepojení a vzorcov, aby sme prekonali svoje obmedzenia a ťažkosti. Na to, aby dieťa napredovalo, musí komunikovať s jeho mozgom. Ak sa nevie pohnúť, problém nebude v jeho svaloch, ale v mozgu, keďže svaly robia to, čo im mozog povie. Napr. ak sa nehýbe noha, je to preto, pretože mozog neprišiel na spôsob, ako to urobiť. Noha nevykoná pohyb, pretože mozog nemá požadované informácie vytvoriť potrebný vzorec na dosiahnutie želaného pohybu. I pri ťažkosti s rečou, či jasným myslením platí to isté.
Anat Baniel metóda je postup spojenia a komunikácie s mozgom detí so špeciálnymi potrebami, s cieľom vytvárať vzorce pohybov, myslenia, pocitov, pričom sa využívajú tie schopnosti detí, ktoré sú im vlastné. Tým sa sprostredkuje skúsenosť, ktorá vedie k sebapoznaniu, k procesu naučiť sa niečo nové. Cieľom je, aby deti v sebe precitli, aby budovali svoju základnú schopnosť učiť sa a rozvíjať.
Zdravé dieťa už od narodenia vykonáva pohyby s nohami, ručičkami, myká sa, krúti., prevaľuje sa z bruška na chrbátik, hýbe sa. Sú to pohyby, ktoré nie sú úmyselné, sú náhodné. Tieto pohyby sú pre detský mozog bohatým tokom skúseností a informácií, ktoré sú absolútne nevyhnutné, ak sa má dieťa dopracovať k riadeným a účinným pohybom a aktivite. Tieto náhodné skúsenosti nastávajú vďaka náhodnej aktivite samotného dieťaťa, bez ktorých by sa detský mozog nedokázal vyvinúť naplno. Práve tieto náhodné pohyby, aktivity, skúsenosti dieťaťa sú bohatým zdrojom informácií pre jeho mozog. Každý pohyb vysiela do mozgu obrovský tok vnemov- vnem ruky bábätka, ktorá sa dotkne perinky, vnem tlaku na chrbte. Každý vnem môže pocítiť inak. I pre deti so špeciálnymi potrebami vieme vytvoriť príležitosti, aby si dané skúsenosti zažili. V prípade, že ich nútime robiť pohyby, na ktoré ešte nie sú pripravené ( vzorec naprávania ), mozog prichádza o pestrosť informácií, aby sa naučil to, čo od neho chceme. Ale ak do procesu zapojíme náhodnosť, umožníme mozgu vytvoriť organizovanejšie vzorce. Dieťa to dokáže vtedy, ak sa mu umožní začať v bode svojich momentálnych schopností.

Ako sa deti učia?


Všetky deti sa učia skúsenosťou. Dieťa je vnímajúci, cítiaci a aktívny účastník na každej schopnosti, ktorú si počas života vybuduje. Aby naša pomoc bola účinná, je dôležité prispieť k tomu, aby si detský mozog sám vytváral vlastné riešenia. Namiesto toho, aby sme my dieťaťu dávali hneď riešenia, poskytujme im radšej príležitosti, skúsenosti, ktoré potrebujú zažiť, z ktorej budú samé v rámci vlastného rozumu vychádzať pri formovaní každej svojej schopnosti, pohybu, činnosti. Dôležité je, aby skúsenosti začínali tam, kde sa dieťa práve nachádza, teda, v bode, čo už dokáže. Len vtedy sa bude vedieť napojiť na činnosť, na vlastné ja, pochopiť danú skúsenosť a bude sa vedieť posunúť za hranice svojich obmedzení. Prechod od náhodného k cielenému, zámernému pohybu sa začína schopnosťou nášho mozgu vnímať rozdiely. Táto schopnosť je nesmierne dôležitá a od nej závisia všetky zručnosti, aktivity, dokonca naše prežitie je od danej schopnosti závislé. Schopnosť dieťaťa vidieť rozdiely v tom, čo cíti, počuje, vidí, vonia, čo cíti vo svojom tele, keď sa hýbe, tvorí základ kapacity mozgu vytvárať nové nervové prepojenia a trasy. A práve zo schopnosti vnímať rozdiely pramenia všetky budúce vzorce ( vzorec, kde sa dieťa naučí vziať do ruky hračku, povedať mama, reagovať na svoje meno, prejaviť radosť, keď ho niečo poteší. Ak všetko správne funguje, každý vnímaný rozdiel prispieva rozšíreniu zdroja informácií. Mozog získava informácie, tak, že vníma rozdiely, používa ich na vytváranie nových prepojení medzi mozgovými bunkami. Táto schopnosť sa volá diferenciácia a vďaka nej mozog každého z nás rastie, mení sa, vytvára zložité integrované vzorce, mapy. Každý pohyb, ktorý robíme ( fyzický, kognitívny, emocionálny ) je organizovaný mozgom, ktorý riadi všetku činnosť

 

 

  z knihy Anat Baniel, Deti za hranicami možností spracovala Petra

Prihlásenie